Piatok, 20:37 PM: S cigaretkou v posteli, s veľkou lyžičkou v Manhattan zmrzline a s nejednou slzičkou toto venujem tebe, Diary of though...  

Mysleli si, že budú spolu navždy
No niečo sa posralo a už to vie každý
Kto to predsa len tušil, aj tak stále neverí
Miestnosť žiarila, vždy keď spolu vošli do dverí

Mysleli si, že bude to vždy úžasné
No prišiel koniec a prišiel predčasne
Dozvedajú sa to ďalší a každý z nich žasne
Oni dvaja zistili, že to niekde viazne

Mysleli si, že ich nič nerozdelí
Že oni sú dvojica čo tomu vzťahu velí
No človek mieni a Pán Boh mu to kazí
Pirpravil ich o veľa, až na chrbte to mrazí

Mysleli si, že bude to tak lepšie
Že ukončiť to bude rozhodnutie smelšie
Nebudú sa trápiť, keď nemá to cenu
Chvíľu budú kamoši, možno to chcelo zmenu

Stále si myslia, že raz zas budú spolu
Že nestretlo ich šťastie, aby poslalo smolu
Čas je vraj dobrý lekár, no dlhý rad je v čakárni
A Boh snáď nie je debil že takú šancu premárni

Spojí ich zas dokopy skôr či neskôr
Jak vtedy pred časom keď len ich bol priestor
Pozrú si do očí a zvyšok je bez slov
A spasia celý vesmír láskou besnou