Zajac Merkúrový ( lat. Lepus Mercurii) je druh zajaca pôvodom z planéty Merkúr. Jeho prirodzeným biotopom sú neosvetlené časti planéty, kde sa konajú tie najlepšie žúrky. 

Zajac Merkúrový je veľmi obdarený a jeho sexuálne partnerky sa nikdy nesťažovali. Je veľmi zdatným milencom. Miluje sa bežne rýchlosťou 40 km/h, avšak pri hroziacom prichytení stálou partnerkou sa táto rýchlosť dokáže vyšplhať až na 74 km/h. Veľmi dobre kľučkuje. Pretože lož ma krátke nohy, často máva tvár sfarbenú do modro-fialovo-hneda.

Zajac okrem dobrých mileneckých schopností disponuje aj zaujímavými úchylkami. Ulietava na igelitových sáčkoch a latexových rukaviciach. Viac o tejto úchylke sa dozviete tu. 

Zajac Merkúrový žije prevažne samotárskym životom. V malých skupinkách sa zdržuje len v období párenia, ktoré máva zvyčajne v utorok, piatok a v sobotu v noci. Počas návštevy osvetlenej strany planéty, kde bývajú vyššie teploty, sa obdobie párenia vyskytuje každú noc, ráno, večer, na stole, pod stolom, v skúšobnej kabínke, na záchodoch, v autobuse, na zástavke, pri kontajneroch... Prípadná gravidita partnerky zajaca nezaujíma, pretože on na to nemá peniaze, nechce sa ženiť, isto to nie je jeho, kašlem ti na genetické testy a no a čo, že má moje oči! Mláďata sa teda rodia bez otca, bez alimentov, bez darčekov na narodeniny, bez možnosti znovunájdenia v neskoršom veku. 

Zajac je bylinožravý. Chutí mu Demänovka, Becherovka, Fernet a Rajec Púpava. Cez leto požiera rôzne byliny a zvyšky plodín po zbere - borovička, slivovica, marhuľovica, hruškovica a sem tam ríbezľové víno. Svoje územie a partnerky si značkuje mliečne bielym až svetložltkastým sekrétom, ktorý je často vláčný a má vyššiu viskozitu. Medzi jeho prirodzených konkurentov patria svalnatí a draví samci, ktorí toho v živote dokázali viac.

Je známe, že zajac uprednostňuje skôr samotársky štýl života.  No v poslednej dobe nemôže prestať myslieť na jednu sexi ryšavku. Volala sa Veverička z Marsu, aspoň tak si zajac myslí, pretože v ten večer bol fakt riadne ožratý.