13.11.2011 23:27

- Chlapci, pissing alebo foot fetish? - spýtal sa Zajac svojich pripitých kamarátov a položil na stôl ďalšiu rundu rumu.

- Jednoznačne nohy, kámo, neviem si predstaviť, že by som sa nechal oštiavať… - poznamenal jeden.

- Ale pozri sa, nohy môžu byť studené, ale to oné, však víš, to ťa môže zahriať na chvíľku a vôbec, veď to nie je až také špinavé, to som kdesi čítal. - pridal sa druhý.

- Čo vám jebe chlapci, takáto dilema, veď to je jasná vec, dobrý footjob proste nemôže byť zlý, vyskúšajte, ja si na tom ulietavam už pár mesiacov, to ťa dá do parády! - ozval sa zrejme najväčší fanúšik týchto praktík.

 

Náš Zajac z Merkúru bol rád, že sa môže zúčastňovať týchto debát, že vôbec existujú podobní pacienti vo Vesmíre, ktorí si idú podobné prasačinky a neboja sa občas, hlavne v bare, vyjsť s nimi na povrch sveta a urehotať sa na svojich výmenách názorov. A tak, keď sa, v poslednej dobe častejšie, než občas, stretli, či už vo väčšej, či menšej zostave, večer sa menil na posedenie venované cynickým komentárom na ten zlý svet tam vonku, nadržaným debatám a odkrývaniu čoraz vzdialenejších hraníc úchyliek všetkého druhu.

 

- Páni, musím sa vám s niečím priznať, - opatrne, ale s dávkou odhodlania vďaka niekoľkým poldecákom rumu naznačil Zajac svojim kamarátom - mňa tak… mňa neskutočne vzrušujú tie rukavice na naberanie pečiva, viete, tie mikroténové… občas prepadám takým predstavám, že si to navlečiem a viete, no, rajcuje ma to do nepríčetna, je to už so mnou veľmi zlé?

Zvyšok osadenstva na pár sekúnd utíchol, možno z prekvapenia, možno preto, lebo utlmenie zmyslov nemalým množstvom alkoholu im nedovolilo hneď pochopiť, o čom to vlastne ten Zajac hovorí, a o to ťažšie pre nich bolo predstaviť si, ako by to asi vyzeralo a vôbec, ten zver je zver…

 

- Počuj a to máš takto aj so zimnými rukavicami, či len v hypermarkete? - opýtal sa nesmelo jeden z poslucháčov.

- Kamarát, my už spolu na rožky nejdeme, cez toto sa už neprenesiem. - pridal sa druhý.

- A ja som si myslel, že dnes budem grcať kvôli pálenke. - nešetril prívetivým komentárom ďalší prísediaci.

- Veľká vďaka, odteraz vždy, keď budem malej baliť desiatu, spomeniem si na jedného môjho upoteného kamoša obaleného v mikroténe zvíjajúceho sa v orgazmickom kŕči. Dones ďalšie kolo, nech sa sundáme a ja na to hádam s božou pomocou dozajtra zabudnem. - ozval sa najstarší z nich, otec, živiteľ rodiny a hlavne majster v podpapučnom manželstve, ktorý najradšej trávil voľné chvíle s týmito mladšími kolegami z práce, čo síce nebola žiadna veľká výhra, ale všeličo bolo lepšie ako ostať doma a nechať si pomaly vysávať životnú energiu samicou, ktorej kedysi sľuboval večnú lásku a vernosť a za túto najslabšiu chvíľku jeho života by sa najradšej nechal odpáliť priamo smerom k Slnku. Ale aspoň to mladé sa podarilo, pre ňu sa mu oplatilo žiť a staral sa o to, aby z nej raz nevyrástla kópia jej mamy.

- Páni, ja vám ďakujem, nabudúce sa vám zverím s viete čím, - rozčúlil sa Zajac, - kurva, to nenájdem pochopenie ani u mojich najbližších?

- No hej, skús zavolať mame, čo na ti to povie - neodpustil si ďalšiu podpásovku jeden z kamošov a zvyšok sa mohol urehotať k smrti.

 

Ako triezvosti ubúdalo a času na hodinách pribúdalo, najsenzačnejším nápadom sa našim pánom zrazu stal presun na neďalekú dubstep party, hralo vychytené DJské duo Phobos & Deimos a odpáliť sa tam víkend čo víkend chodili tie najušatejšie zajačice z blízkeho medziplanetárneho pohraničia. V zmysle ‘Čím opitejší som, tým som odvážnejší a mám menšie nároky’ sa naši samci snažili zbaliť mladú slečnu na jednu noc, snáď aj na kratšie, no ak by sa pred samičkami prezentovali aj z polovice slušnejšie ako medzi sebou v bare, šance boli asi také, ako má asteroid trafiť Zemeguľu. Každopádne sa snažili víkend čo víkend a občas sa jednému z nich zadarilo, ale o tom, že by niekto z nich objavil lásku na celý život, sa hovoriť istotne nedalo.

 

- Ahoj, čo tak sama? - po x-tý krát to skúšal Zajac, tentokrát na Veveričku z Marsu, ryšavku s očami, ktoré nedovolia dívať sa do nich dlhšie ako dve sekundy.

- Čau, a prečo práve s tebou? - nešetrila sarkazmom Veverička z Marsu a pokračovala v tom, čo robila celú noc - hľadala niekoho na jednu noc a zároveň rušila všetkých slizkých dotieravých a spitých donchuanov.

- Lebo keď sa rozhliadnem okolo po tomto klube, pri všetkej skromnosti, ktorá mi tak či tak chýba, dovolím si tvrdiť, že som to najlepšie, čo ťa tu dnes mohlo stretnúť. - vysypal zo seba Zajac a sám nechápal, ako mohol v tomto stave zo seba vydať takéto súvetie, ktoré znelo tak sebavedomo, akoby ho zo seba vypustil sám Alain Delon, a dokonca aj malo hlavu a pätu.

 

Veveričke to akosi nedalo, oproti nej stál, skôr sa kymácal, nadržaný zajko, ktorému stačil jeden panák a už by o sebe nevedel, ale niečo jej na ňom imponovalo. Možno tá drzosť, s ktorou sa ju snažil zbaliť, popieranie tradičných baliacich postupov, to odhodlanie, ktoré mu podľa tabuliek nemohlo vyjsť a predsa to na ňu skúšal. Povedala si, že dnes mu možno dá šancu, veď asi má pravdu, tento klub je beztak plný skrachovancov a páčilo sa jej, že tento ušatý treťoligista na ňu skúša ťahy z Ligy majstrov.

 

- Pijem borovičku a ty nepiješ už nič, platí? - naznačila mu, čo má objednať a ešte chvíľku si držala pohľad a postoj nedostupnej krásavice, ktorá však už teraz vedela, ako celý večer dopadne.

Zajac zaskočený, ale príjemne potešený nacupital na bar, vzal dve borovičky so Spritom a už bol Veveričke zas v pätách.

- Povedala som, že ty už nepiješ, - rozvážne mu pripomenula jej podmienku, kopla do seba oba panáky a jemu nechala celú fľašku nealka.

On užasnutý touto čoraz sympatickejšou slečnou si potiahol zo slamky a so zapojením všetkých pozostatkov motoriky sa s ňou pokúšal tancovať.

 

- Odkiaľ si? - spýtal sa jej.

- Myslela som si, že ťa viac zaujíma, kde dnes budem spať.

- Tipujem ťa na Mars, to je dosť ďaleko a za tie dve minúty, čo ťa poznám, som si ťa celkom obľúbil a bál by som sa pustiť ťa samú.

- A akú mám šancu, že s tebou sa mi stane menej horších vecí, ako tam vonku?

- Pozri sa, som natoľko rozbitý, že môžem ublížiť akurát tak sebe a nieto ešte tebe. - zamrmlal Zajac a podvedome sa zasmial, keď si uvedomil, že náhodou to celé tak trochu zrýmoval.

- Si maximálne divný. - zasmiala sa Veverička z Marsu.

- Ďakujem, už mi to dlho nikto nepovedal, - promptne zaklamal Zajac, keď si spomenul, ako mu nakladali jeho kamoši asi hodinu dozadu po priznaní svojej mikroténovej úchylky.

 

- Poďme odtiaľto preč, už sa mi tu nepáči. - povedala Veverička z Marsu a zažmurkala očkami tak, že skoro urobila prievan v celom klube.

- Bývam tuto neďaleko, - povedal Zajac a začal si v hlave dávať dokopy tie najpríjemnejšie scenáre príbehu ‘Som nadržaný a beriem ju k sebe domov.’

- Nemyslela som hneď k tebe ale máš pol bodu k dobru za priamočiarosť. - poznamenala Veverička z Marsu, aj keď bolo jasné, že toto je jediná priamočiara vec večera a domov pôjdu trochu kľukatejšou cestičkou.

Zajac ju jemne schmatol a už sa spolu tackali do jeho príbytku. Cestou trošku vytriezveli, predsa len chladná Merkúrovská noc preberie aj polomŕtveho, vymenili si ešte pár obligátnych vetičiek, aby im cesta zbehla rýchlejšie a o chvíľu boli u neho v posteli.

 

Intenzívne, bez rečí, natvrdo, potrebujúc umlčať tie hlasy v ich hlavách, ktoré už týždne skuvíňali a nežiadali nič iné, len uspokojenie toho najstaršieho pudu, si užili prichádzajúce svitanie.

Ráno tam už nebola a on si len našiel v telefóne smsku: „robil som dcere desiatu a nezabudol som ty hovedo...“